Strašiak menom únavová zlomenina
Únavová zlomenina je pomerne nepríjemná diagnóza. Je to úraz, ktorý sa neobjaví len tak náhle ako bežná zlomenina. V tomto článku sa dočítate ako ju spoznať, ako vzniká, aké sú možnosti liečby a aké nepríjemnosti únavové fraktúry prinášajú.
Charakteristika
Stresové zlomeniny predstavujú spektrum poranení od periostitídy spôsobenej zápalom periostu až po úplnú stresovú zlomeninu. Únavové zlomeniny sú pomerne častým zranením u športovcov vznikajú ako dôsledok preťaženia opakovaným submaximálnym zaťažovaním kosti. Často sa vyskytujú u bežcov, atlétov, ale v športoch s doskokom a sú spojené so zvýšeným objemom alebo intenzitou tréningového zaťaženia. Najčastejšie sa vyskytujú v dolných končatinách a sú špecifické pre tento šport. Stresové poranenia horných končatín (zvyčajne lakťovej kosti – ulny) sú oveľa menej časté a sú tiež dôsledkom nadmerného preťažovania, únavy a nedostatku regenerácie. Dobrou správou je, že pred tým, než k samotnej zlomenine dôjde, nám telo poskytne rad sprievodných príznakov, ktoré nám signalizujú, že niečo nie je v poriadku.
Najčastejšie únavové zranenia v športe:
- – Stresové zlomeniny: atraumatická čiastočná alebo neúplná zlomenina. Môže zahŕňať zlomeniny z únavy aj z insuficiencie.
- – Únavové zlomeniny: Zlomenina spôsobená opakujúcou sa silou, ktorá vedie k abnormálnemu zaťaženiu inak normálnej kosti (napr. vysoký objem tréningového zaťaženia).
- – Insuficienčné zlomeniny (,,z nedostatku´´): Zlomenina abnormálnej kosti pôsobením normálnych síl (napr.osteomalácia, osteoporóza). Strata kostných trámcov znižuje pružný odpor kosti (napr. osteoporotické zlomeniny stavcov).
Náš článok sa venuje problematike únavových zlomenín často jednoducho nazývaných aj stresová zlomenina.
Príznaky
- – silná a pretrvávajúca bolesť v mieste fraktúry (bolesť počas aktivity, pri odpočinku ustupuje)
- – opuch a zvýšená citlivosť
Ako vzniká únavová zlomenina?
Zdravá kosť je v konštantnej homeostáze medzi vytváraním a opravou mikrotrhlín. Únavové zlyhanie kosti má tri fázy: iniciáciu(vznik) trhliny, šírenie trhliny a úplnú zlomeninu. Trhliny sa tvoria v miestach koncentrácie stresu počas zaťažovania kostí. K šíreniu trhlín dochádza, ak zaťaženie pokračuje frekvenciou alebo intenzitou nad úrovňou, na ktorej je možné položiť novú kosť a rekonštruovať mikrotrhliny. Pokračujúce zaťaženie umožňuje spájanie viacerých trhlín až do momentu, kedy sa stane klinicky symptomatickou stresovou zlomeninou. Ak sa epizódy zaťaženia nezmenia alebo sa reparačná reakcia nezvyšuje, môže sa stresová zlomenina rozširovať, kým nedôjde k poruche štruktúry alebo k úplnej zlomenine.
Menej je niekedy viac. Únavová zlomenina vzniká ako dôsledok zvýšenej aktivity resp. nadmernej aktivity záťaže. Napr. keď to bežec preháňa s množstvom ubehnutých kilometrov za týždeň alebo rýchlosťou tréningu a to sa opakuje niekoľko dní až týždňov. Častá príčina je tiež frekvencia krokov. Čím je váš krok pri behu dlhší, teda robíte menej krokov, tým je väčšie zaťaženie kostí. Ideálna kroková frekvencia je cca 180 krokov za minútu. Pri takejto zvýšenej námahe, na ktoré nie je naše telo pripravené, v kosti vznikajú trhlinky, ktoré sú za normálnych okolností (adekvátny odpočinok po záťaži) sa schopné zahojiť. Ak však namiesto regenerácie dostane telo ďalší tvrdý tréning a to sa viackrát opakuje, trhlinky svoje poškodenie rozširujú a ku zahojeniu nedochádza. Dôležitá je informácia, že riziko fraktúr tohto charakteru zvyšuje napr. aj osteoporóza.
Epidemiológia /Etiológia
Stresové zlomeniny sú čiastočné alebo úplné zlomeniny kosti v dôsledku sub-maximálneho zaťaženia. Submaximálne sily zvyčajne nevedú priamo k zlomenine, ale pri opakovanom zaťažení a nedostatočnom čase na regeneráciu môžu potenciálne nastať stresové zlomeniny. Stále nie je presne známe, či sú príčinou sťahujúce sa svalové sily pôsobiace na kosť alebo zvýšená únava nosných štruktúr. Je pravdepodobné, že na vzniku fraktúr sa podieľajú oba uvedené faktory.
Lokalizácia stresových zranení sa líši v závislosti od športu. U žien sa stresové zlomeniny vyskytujú častejšie ako u mužov, častejšie v predsezóne a predovšetkým v oblasti chodidla a predkolenia.
- – Dráhoví atléti – najčastejšie sa vyskytujú zlomeniny os naviculare (člnkovitá kosť), zlomenina holennej kosti (tibia) a predpriehlavkové kosti (metatarzálne)
- – Bežci na diaľku – najčastejšie sú holenná (tibia) a lýtková kosť.(fibula), nárt (metatars)
- – Tanečníci – metatarzy (nárt) sú najviac postihnuté.
Vnútorné faktory môžu zahŕňať:
- – Nízka hustota kostí
- – Pohlavie: žena> muž
- – História stresovej zlomeniny
- – Hormonálny stav: neskorá menarché (> 15 rokov), oligo alebo amenorea
- – BMI <19
- – Nízka energetická dostupnosť a/alebo porucha príjmu potravy
- – Systémové zdravotné stavy, ktoré ovplyvňujú metabolický a/alebo nutričný stav, ako je dysfunkcia štítnej žľazy
Diagnostika
- RTG – rádiografické nálezy môžu byť nedostatočné a dajú sa ľahko prehliadnuť (kvôli zväčšeniu väzivového svalku, ktorý sa podieľa na hojení kosti, nie je často čerstvá zlomenina viditeľná, je dobré RTG opakovať po 2-3 týždňoch).
- MRI je účinná diagnostická technika u pacientov, ktorí vykazujú silné klinické prejavy stresovej zlomeniny, ale majú normálne počiatočné röntgenové snímky.
- Počítačová tomografia (CT) dobre vymedzuje kosť, je užitočná vtedy, keď je diagnostika stresového poranenia ťažká.
Liečba
Dôležité je dopriať si odpočinok. Čím skôr po zaznamenaní silnej bolesti a jednoznačnom podozrení/potvrdení na únavovú zlomeninu je nutné prestať trénovať, aby sa kosť zahojila. Tým sa môžete vyhnúť imobilizácii postihnutého úseku fixáciou končatiny. Opuch je dobré v akútnej fáze ľadovať (pomôže od bolesti a stiahne opuch). Pokiaľ sa únavová zlomenina identifikovala až v neskoršom štádiu je nutné ako v prípade štandardnej zlomeniny postihnutú končatinu fixovať v sadre na obdobie 2-3 týždne (záleží od úseku zlomeniny).
Je samozrejmé, že prestať trénovať zo dňa na deň nie je jednoduché. Treba však myslieť na to, že namáhať poškodenú kosť sa naozaj neoplatí, pretože zranenie sa môže vrátiť, dokonca opakovane. Trénovať sa môže začať po vyliečení únavovej zlomeniny. Pred plným návratom k behaniu sa doporučuje najprv plávanie, cyklistika a až následne prechod k bežeckým tréningom. Správna rehabilitácia je dôležitá pre postupný návrat do tréningového režimu. Je kľúčové vytvoriť konkrétny fyzioterapeutický plán ako prevenciu opätovného zranenia a bezpečný návrat k športovým aktivitám.
Rehabilitácia po únavovej zlomenine väčšinou môže trvať dlhšie ako po zlomenine vplyvom traumy. Dlhodobejší vznik zlomeniny ovplyvňuje aj okolité mäkké tkanivo, ktoré sa môže nevhodne pretransformovať, a tak prispieť k vzniku svalových dysbalancií. Tieto dysbalancie je vhodné riešiť vhodným cvičením – rehabilitáciou, zameranou práve na daný problém. Dôležitou súčasťou liečby a kooperácie medzi fyzioterapeutom a ortopédom je najmä identifikácia vzniku zlomeniny – najčastejšie nesprávna technika v športe v kombinácií s neprimeranou záťažou a podobne. Základom je nielen liečba a zamedzenie bolestivosti, ale aj predchádzanie recidíve.
Ak sa príznaky nanešťastie vrátia, je potrebná úprava aktivity (zníženie záťaže, objemu a/alebo intenzity).
Väčšinu úrazových zlomenín je možné zvládať konzervatívne s odpočinkom, imobilizáciou, úpravou aktivity a postupným návratom k činnosti.
Prevencia
– pokiaľ ste doteraz mali sedavý životný štýl, nezačínajte hneď s rýchlym behom každý deň v týždni
– kilometráž zvyšujte pozvoľna
– na behanie používajte vhodnú bežeckú obuv vhodnú pre váš typ došľapu
– po náročnom tréningu si naozaj doprajte deň voľna
– pred behom sa zahrievajte
– po cvičení/behu si doprajte tzv. cool down (schladenie tela)
– kompenzujte behanie vhodným posilňovaním, stretchingom, rehabilitačným cvičením a inými športami (plávania, cyklistika..)
– konzumujte dostatok vápniku, horčíku, vitamínu D3
Záverečné poznámky
- Stresové poranenia sú bežné zranenia súvisiace s pretrénovaním s neprimeraným časom na zotavenie.
- Väčšina stresových zranení sa zlepší odpočinkom, analgéziou, úpravou aktivity, alternatívnym tréningom a postupným návratom k športu.
- Mnoho stresových zranení s nízkym rizikom je možné zvládnuť konzervatívne s postupným návratom k činnosti.
- Niektoré vysoko rizikové únavové zranenia vyžadujú chirurgický zákrok.
