Najčastejšie bežecké zranenia (úvod)
Beh je pre nás jedným z najprirodzenejších a na pohľad najdokonalejších pohybov. Už naši predkovia museli denne prebehnúť dlhé vzdialenosti aby uživili rodinu, či už ako lovci alebo zberači. Beh, ktorý bol kedysi otázkou života a smrti dnes získal nový charakter, stal sa športovou disciplínou, voľnočasovou aktivitou a prostriedkom ľudskej socializácie. Začalo to už pred našim letopočtom, kedy ho v roku 776 p.n.l. zaradili do prvých Olympijských hier.
Fakty:
- Popularita behu stále rastie
- Za posledných 25 rokov sme zaznamenali až 300% nárast bežcov
- Zastúpenie mužov a žien na bežeckých podujatiach sa postupne vyrovnáva
- Pravdepodobnosť zranení je 19,4 – 79,3% a to hlavne u začínajúcich bežcov
Ak sa pozrieme na malé deti, ktoré zatiaľ nie sú ovplyvnené „modernou“ dobou plnou výdobytkov a pohodlnosti, stále niekde pobehujú, skáču, lezú a pritom sa usmievajú. Vyzerá to tak jednoducho, tak prirodzene. Pohľad na nich je nádherný, potešuje srdce i dušu a nie nadarmo sa hovorí: „Učme sa od našich detí, tie to vedia najlepšie.“ Ako tak deti rastú, sú ovplyvnené rôznymi vonkajšími vplyvmi a nástrahami, ich stereotypy sa menia a pri porovnávaní behu šesťročného dieťaťa a osemnásťročného „dospeláka“ uvidíme značné rozdiely. Podľa môjho názoru to je zapríčinené chýbajúcim prirodzeným pohybom.
Na šťastie si pomaly začíname uvedomovať, že nedostatok pohybu a nesprávna výživa môžu mať veľký dopad na naše zdravie. Viac sa hýbeme a hľadáme si hlavne aktivity, ktoré sú málo časovo a technicky náročné. Beh sa stal preto jednou z najobľúbenejších športov ekonomicky vyspelých zemí. Je skutočne krásne a úctyhodné, keď sa niekto rozhodne po rokoch pasivity urobiť zmenu a začať športovať. Treba si však uvedomiť, že za tie roky bez výraznejšieho pohybu, či cvičenia, sa toho mohlo v tele veľa zmeniť. Niektoré svalové skupiny sa skrátili, iné ochabli, a tým vznikli viaceré nerovnováhy, ktoré môžu spôsobovať problémy v kľude, a o to viac pri náročnom pohybe, akým je napríklad beh.
Dôležité!
- Po rokoch bez výraznejšieho pohybu telo nie je pripravené na vysoký fyzický záťaž
- Väčšina z nás ma viacero dysbalancií, ktoré sa pohybom ešte zvýrazňujú
- Je preto potrebné začať pozvoľna a postupne navyšovať záťaž
- Nesmieme zabúdať na regeneráciu a kompenzačné cvičenia
Pri behu zapájame všetky svaly dolných končatín, väčšinu svalov trupu i paží. Tento šport si preto vyžaduje vysokú aktivitu stabilizačných svalov okolo panvy a chrbtice. Pri ich nedostatočnosti sa dysbalancie v tele ešte viac prehlbujú a ich dopad zhoršuje. Vždy, keď začíname so športom, si treba uvedomiť, či je naše telo na takúto záťaž vôbec pripravené. Práve následkom nestability, nerovnováhy a nedostatočnej aktivity stabilizačného systému môže dôjsť k rôznym zraneniam, ktoré ak sa neliečia, ešte viac sa prehlbujú a môžu mať trvalé následky. Kompenzácia a príprava organizmu na záťaž by preto mali prvým krokom ešte pred začatím športovania a hneď druhým prvkom pri jeho vykonávaní.
Kde bývajú bežci najčastejšie zranení?
Aké sú teda najčastejšie bežecké zranenia?
| Bežecké zranenie | Incidencia (%) |
|---|---|
| Tibiálny syndróm | 13,6 – 20 |
| Tendopatia Achilovej šlachy | 9,1 – 10,9 |
| Patellofemorálny syndróm | 5,5 – 22,7 |
| Plantárna fascitída | 4,5 – 10 |
| Distorzia členka | 10,9 – 15 |
| Iliotibiálny syndróm | 1,8 – 9,1 |
| Poranenie hamstringov | 10,9 |
| Únavová zlomenina tibie | 9,1 |
